Uhol pohľadu na tú istú vec majú dvaja ľudia rozdielny. A desiati ešte viac. Pre šoféra, ktorý nejazdil na bicykli, je každý cyklista v premávke „nepriateľ“ – a keď ho predbieha, dá mu to jasne najavo. Míňa ho totiž v bočnom odstupe 10 – 20 cm. Že by mohol cyklista skončiť pod kolesami jeho auta, to mu ani na sekundu nepríde na um.
Samozrejme, cyklisti by radi jazdili po samostatných koridoroch a neprepletali sa medzi autami, lenže v hlavnej metropole Slovenska takých takmer niet. Kým cez Rakúsko prejdete na bicykli po špeciálne vybudovaných cestičkách od nemeckého Passau až do Bratislavy, za Bergom sa bezstarostná jazda končí. A napríklad prejazd Kopčianskou ulicou v Petržalke po koryto Dunaja je priam hororovou záležitosťou.
Využívať pseudochodník pre cyklistov je väčším rizikom ako jazdiť po ceste plnej áut a výmoľov. Namiesto plynulej jazdy totiž cyklista musí každých 10 metrov striehnuť, či mu z niektorého dvora nevybehne auto, respektíve musí prekonávať „jamy“ na svojej cestičke. Namiesto toho, aby práve cyklistický chodník bol rovný a vozidlá, vychádzajúce z dvorov, mali na vozovke vypuklé prekážky, ktoré by ich nútili k ostražitosti – je to presne naopak.
No poďme ďalej. Kto na bicykli prichádza z Rakúska od Bergu po hrádzi popri Dunaji a chce sa dostať na Železnú Studienku – ten si teda užije. Len čo prejde cez Most Lanfranconi, ocitne sa v Mlynskej doline na obyčajnom chodníku popri ceste. Tadiaľ sa totiž dostane k ZOO. Chodník je však doslova rozorvaný, asfaltový povrch je narušený vyvýšeninami, pri prejazde ktorých vám poriadne cvaknú zuby. Nerovnosť, ktorú sme odfotografovali, patrí medzi najmenšie.
Vzápätí nasleduje kaskadérska jazda cez poriadne vysoké obrubníky na úpätí Ilkovičovej ulice. Až po ich prekonaní nasleduje vykúpenie – jazda pozdĺž zoologickej záhrady je už plynulá, chodník široký a jeho povrch ideálne rovný. Takto to pokračuje až po križovatku na Patrónke; chválime nákupné stredisko Kaufland za vybudovanie ukážkového cyklistického chodníka (zatiaľ bez vyznačenia polovice pre chodcov a cyklistov). Dostávame sa k Patrónke na Lamačskú cestu a nastáva vytriezvenie z chvíľkového nadšenia: prejazd cez preplnenú zastávku autobusov a trolejbusov je prakticky nemožný. Predierame sa teda pešo medzi čakajúcimi chodcami. Na križovatke pri SAV sa zaraďujeme do cestnej premávky a vzápätí na zelenú prechádzame k Železnej Studienke. Hurá!
…a tak si tu žijeme, v tejto našej veľkej dedinke zvanej Bratislava. Nehovoriac o katastrofálnom (životu nebezpečnom!) prejazde cez Devínsku cestu (smerom k Devínu i opačne), nehovoriac o neexistujúcej možnosti plynulého a bezpečného prejazdu na bicykli z centra do Rače alebo do Vajnor. Ešte že je tu pre cyklistov výborná cesta zo Železnej Studienky do Krasňan a Rače, či hrádza popri Dunaji, kadiaľ si môžu robiť výlety po južnom Slovensku.
Azda raz nastane čas, že aj vláda Slovenskej republiky nájde financie na komplexné a dôsledné doriešenie systému budovania cyklistických chodníkov, aby Slovensko nezaostávalo za vyspelými štátmi Európskej únie, keď už máme majstra sveta v cyklistike.
Ivan Václavík