Pre niekoho je miesta málo, iný ho má habadej
…sú zatiaľ v nedohľadne. Rovnako aj solídna koncepcia, ktorá by vyriešila problémy s každodenným prívalom motorových vozidiel do slovenskej metropoly. Výkriky do tmy v podobe oddelenia cezpoľných motoristov od roduverných Bratislavčanov sú iluzórnou fikciou, keďže – ruku na srdce: kto sú vlastne Bratislavčania? Východniari, ktorí majú na svojich autách BA? Alebo Bratislavčania tretej generácie, ktorí sa presťahovali do Perneku, Senca, kdesi na vidiek – ale už do iného okresu? Či azda tí, ktorí pracujú v Bratislave a majú tu (na prenájom) byty, domy, no v skutočnosti bývajú v dedinkách hneď za hranicami?
Pre niekoho je miesta málo, iný ho má habadej
Čo urobí majiteľ auta so značkou GA (syn), ktorý navštívi svoju matku v BA? Má vôbec právo zaparkovať pri jej byte, aby ju odviezol k lekárovi? Čo cezpoľní návštevníci divadla, ktorí chcú pred predstavením navštíviť centrum mesta? Majú zaparkovať na periférii s perspektívou, že svoje auto po večernom predstavení už nenájdu na svojom mieste? Bude mestská doprava premávať aj po 23. hodine za cenu „výhodného“ bežného cestovného lístka alebo bude potrebné počkať na večerný spoj po polnoci?
Otázok až-až, uviedli sme iba niektoré; no namiesto odpovedí – rozpačité výhovorky, prešľapovanie na mieste. Problém totiž nie je v tom, kto má akú značku na aute, ale v tom, že sa trestuhodne – už niekoľko rokov – zanedbáva budovanie dopravnej infraštruktúry. Keď plánovali mečiarovci postaviť diaľnice od západu na východ do roku 2005, hádzali im pravicoví „odborníci“ polená pod nohy. Diaľnice nemáme v plnej dĺžke dodnes. Rovnako sa skončili ambície vyriešiť parkovanie v Bratislave napríklad vybudovaním podzemných parkovísk v centre mesta, prípadne v jeho blízkosti. Namiesto toho vyrástli v uliciach centra odpudivé kovové stĺpiky ako „ozdoby“ vyhradených (často neobsadených) parkovacích boxov, nad ktorými cudzinci krútili hlavami. Avšak poriadny a dôsledný parkovací systém nezaviedol ani pravý ani ľavý politický blok, ktorý striedavo vládol nad premávkou v meste.
Ako v zlom sne: onedlho možno budeme parkovať aj na schodišti domu.
Ak teraz poslanci mestských častí i hlavného mesta hútajú, kde a či vytvoriť zóny, vyberať nižšie alebo vyššie parkovné, meditujú nad tým, či ohraničiť čas odstavenia vozidla na 10, 20 alebo 30 minút, či ponechať výhody rezidentom, čo by vyčlenilo domácich a „hostí“ – nech si láskavo pretrú oči. Už dávno je po funuse. Je neskoro riešiť neriešiteľné…
Jednoznačný imperatív znie: začnime konečne v Bratislave stavať veľkokapacitné podzemné alebo nadzemné parkovacie domy, aké majú kde-kade v zahraničí.
Lebo zvýhodňujúci systém parkovania nikdy nemôže vyhovovať každému. A povedie len k ďalšiemu vyhroteniu situácie a nespokojnosti domácich i cezpoľných.